Iva Frühlingová: Úspech už pre mňa nie je o výkone

Iva Frühlingová prešla svetom modelingu, hudobnou scénou v Paríži i Prahe a v posledných rokoch sa venuje predovšetkým písaniu a vlastnej tvorbe. Jej kariéra začala veľmi skoro a v mnohých ohľadoch definovala jej prístup k samostatnosti. Dnes sa sústredí na to, aby jej práca bola v súlade s jej vnútorným nastavením, či už ide o hudbu alebo knihy. V rozhovore sme prebrali jej pohľad na úspech, vzťah k materiálom i to, prečo je pre ňu v živote zásadné ticho a vnútorná sloboda.

 Dámsky mikinový top z biobavlny     Dámske teplákové nohavice wide-leg z biobavlny

O tvorbe, štýle a životných zlomoch

Vaša kariéra sa prirodzene pohybuje medzi hudbou, módou a písaním. Aká bola Vaša cesta k tvorbe a kedy ste si poprvýkrát uvedomili, že práve tohle je svet, v ktorom sa cítite doma?

Som doma v umení všeobecne. Myslím, že som si to naplno uvedomila v Paríži, kam som sa odsťahovala v štrnástich rokoch. Modeling ani škola ma vtedy nenapĺňali natoľko, aby som mohla povedať, že som stopercentne šťastná. Až vo chvíli, keď som sa začala venovať hudbe, písaniu a tvorbe všeobecne, som našla svoj vlastný hlas – a s ním aj pocit, že som skutočne na svojom mieste.

Čo pre Vás dnes znamená úspech? Zmenil sa Váš pohľad naň v priebehu rokov?

Úspech pre mňa dnes už nie je o číslach, oceneniach alebo o tom, ako ma hodnotí okolie. Keď som začínala, nechávala som sa veľa definovať očakávaniami zvonku – prvá zmluva s veľkým vydavateľstvom, albumy, platinová platňa, ceny vo Francúzsku, ocenenie v ankete Český Slavík, koncerty doma i v zahraničí. Boli to silné a krásne momenty, ale vtedy bol úspech hlavne o výkone a o potvrdení zvonku.

Dnes je úspech pre mňa skôr stav vedomia: že žijem v súlade sama so sebou, že robím veci, ktoré sú autentické a ktoré ma napĺňajú, aj keď nie sú vždy „viditeľné“ alebo dramatické. Je to rovnováha medzi tvorením, starostlivosťou o rodinu, rešpektovaním vlastného rytmu a schopnosť nebáť sa ísť vlastnou cestou bez toho, aby ma niekto iný definoval.

Úspech sa teda stal viac o vnútornej slobode než o dosiahnutých cieľoch — o tom vedieť si vážiť vlastný hlas, vlastnú cestu a mať odvahu ju žiť, či už ide o hudbu, písanie alebo iné projekty.

Keď sa obzriete späť, ktoré momenty považujete za zásadné, tie, ktoré Vás najviac formovali profesne i osobne?

Zásadným momentom bol bezpochyby odchod do Francúzska v štrnástich rokoch – skok do neznáma, ktorý ma veľmi skoro naučil samostatnosti. Silné boli aj roky spojené s hudbou a modelingom: koncerty v parížskej Olympii, medzinárodné kampane, cestovanie, vydanie piatich sólových platní, štyroch autorských kníh i ocenenia, ktoré prišli ako vo Francúzsku, tak neskôr v Česku.

Rovnako dôležité však boli aj menej viditeľné zlomové body. Návrat do Česka a nutnosť znova sa nájsť, priznať si, kto som a čo vlastne chcem. Materstvo, ktoré ma najskôr rozložilo a potom znova poskladalo inak, hlbšie. A tiež vedomé rozhodnutie vrátiť sa k písaniu a hudbe – k tomu, čo bolo vždy moje, len som to na čas odložila. Práve tieto momenty ma formovali možno ešte viac než samotné úspechy.

Ako by ste opísali svoj štýl v obliekaní?

Môj štýl je veľmi premenlivý, ale vždy vychádza z pocitu. Niekedy je minimalistický, inokedy výrazný, občas pokojne androgýnny, ale nemám rada kostýmy, ktoré ma zväzujú – potrebujem sa v oblečení cítiť slobodne, prirodzene, sama sebou.

Aký je Váš vzťah k oblečeniu? Je pre Vás skôr nástrojom sebavyjadrenia, súčasťou roly, ktorú práve žijete, alebo intímnym dialógom so sebou samou?

Je to skôr intímny dialóg so sebou samou. Oblečenie pre mňa nie je prevlek, ale predĺženie nálady, vnútorného stavu. Niekedy skrýva, inokedy odhaľuje, ale vždy niečo hovorí – hlavne mne samotnej.

Ktoré farby, materiály alebo detaily Vás najlepšie vystihujú?

Pri topoch mám rada jemnú merino vlnu s nízkou gramážou, pri nohaviciach ma baví pravý hodváb, mám rada aj ľanové košele a dokážem si užiť kvalitnú bavlnu.
Detaily: farebný náramok, opasok, náušnice alebo šál… niečo malé, ale dostatočne výrazné, čo outfit oživí.
Mám rada prírodné farby – čiernu, sivú, béžovú, zelenú. Pri doplnkoch alebo menších kúskoch oblečenia sa mi páči červená, výrazná žltá, biela alebo baby blue.

Aké prostredie Vás najviac inšpiruje pri písaní, skladaní alebo premýšľaní o nových projektoch?

Ticho. Samota. Mestá, kde môžem byť anonymná. Veľa ma inšpiruje chôdza – dlhé prechádzky, kedy sa myšlienky samy skladajú, alebo jazda v aute. A potom miesta, kde je cítiť históriu a vrstvy života – Paríž, Japonsko, ale aj úplne obyčajné ticho doma.

Keď sa dívate do budúcnosti, je tu sen, rola alebo projekt, ktorý by ste si ešte chcela splniť?

Po nedávnom vydaní mojej knihy Cesta k sobě a novej francúzskej piesne Le Silence sa teraz venujem tvorbe prvého módneho influencerského webu v Českej republike. Na maisonif.com ponúknem módne podcasty, články, videá i inšpiráciu – pre ženy starostlivo vyberám sezónne módne kúsky naprieč svetovými i českými návrhármi a etickými módnymi značkami. Jeho spustenie plánujem na jar 2026 a veľmi sa naň teším.

A na záver: keby ste sa mali opísať tromi slovami, ktoré by to boli?

Slobodomyseľná. Odvážna. Vnímavá.

                     

Cesta k vlastnému hlasu

Iva Frühlingová sa v posledných rokoch posunula od vonkajších meradiel úspechu k hľadaniu osobnej integrity a tvorbe, ktorá odráža jej aktuálne prežívanie. Či už skrze hudbu alebo texty, jej hlavnou témou zostáva odvaha načúvať vlastnému hlasu a žiť podľa vlastných pravidiel. Jej príbeh je pripomienkou, že tie najdôležitejšie zlomové momenty sa často odohrávajú v tichu a bez svetiel reflektorov.