Módny priemysel je špinavý, ale (rovnako ako mnoho ďalších odvetví) je iba odrazom rastu našej populácie. Nemôžeme ho zrušiť, ale ako spotrebitelia sa môžeme snažiť znížiť jeho negatívnu stopu, pretože značky sa prispôsobujú nášmu nákupnému správaniu a požiadavkám. Nesmieme však zabúdať, že udržateľnosť nejde definovať ako nejaký jasne daný súčasný stav. Je to stále jedna dlhá cesta. Čo teda môže pre svoju cestu k udržateľnosti urobiť každý z nás?
Nakupujme menej
Najdôležitejší bod celej problematiky. Zamyslite sa nad tým, koľko kúskov je úplne zbytočne vo vašom šatníku. Cena, ktorú ste zbytočne vynaložili nie je jediný problém týchto nákupov, ba naopak, ten najmenší.
Zaujímajme sa o cenu
Nepýtajme sa, prečo je niečo také drahé. Pýtajme sa, prečo môže byť niektoré oblečenie extrémne lacné. Za výrobou jedného kusu stojí totiž množstvo ľudí, hodín práce a tiež veľké množstvo (ideálne kvalitného) materiálu.
Poďme sa v skratke pozrieť na cestu tohto kúsku: nápad, návrh, výber hlavných materiálov, testovanie materiálov, strihová dokumentácia, vzorovanie, konfekčné stupňovanie, návrh/výber/testovanie doplnkových častí, testovanie hotových výrobkov, návrh a opatrenia obalových materiálov, fotenie a ďalšie práca spojená s uvedením na trh. To všetko pretkané množstvom dopravy a ďalšej ľudskej práce, a to sme upustili od celého procesu pestovania a získavania základných surovín aj tvorby doplnkov.
Než sa taká novinka dostane do obchodov, kde si ju môžete vybrať práve vy, trvá to niekoľko mesiacov alebo aj rokov. A preto by teraz mala prísť TA otázka - ako to, že tričko, za ktorým stojí toľko práce, stojí napríklad len 200 Sk?
Dbajme na certifikáty
Textilných certifikátov existuje celý rad, my spomenieme zatiaľ dva najrozšírenejšie, a to Oeko-Tex a GOTS.
Certifikát Oeko-Tex Standard 100 vám zaručuje, že materiál produktu je nezávadný pre deti do jedného roka a neobsahuje teda žiadne škodlivé chemikálie. Certifikát GOTS (Global Organic Textile Standard) hovorí, že produkt alebo materiál je vyrobený podľa prísnych pravidiel čo sa bio kvality týka – a to od fázy pestovania, až po finálnu úpravu či skladovanie.
Veľká časť výrobcov má certifikáty na surový materiál, ale následne značku certifikátu používajú pre celé produkty, čo nie je to isté. Pokiaľ sa teda o certifikáty naozaj zaujímate, alebo chcete začať, pátrajte po certifikátoch pri každej časti, čo napríklad u našich produktov nájdete. :)
Hľadajme kvalitné materiály
Aké materiály by mali hrať hlavnú úlohu vo vašom šatníku? Je to bavlna, bambus, konope alebo napríklad ľan. Z tých „poloprírodných“ a menej zaťažujúcich materiálov je to rozhodne modal či tencel.
Niektoré produkty (ako napríklad bielizeň) potrebujú pružiť, a preto určite nie je na mieste odsudzovať elastan, avšak je dobré jeho podiel vo svojom šatníku minimalizovať. Pri certifikáte GOTS objavíte maximálny prípustný podiel elastanu 5 %.
Zaujímať by ste sa nemali len o materiál samotného produktu, ale aj o materiál doplnkov ako sú gumy, cvočky, gombíky, ceduľky alebo výplne. To všetko totiž ovplyvňuje fakt, či je produkt vhodný na recykláciu alebo nie.
Recyklujme
Sme vďační za oranžové kontejery, ktoré veľkou mierou prispeli k recyklácii alebo upcyklácii textilu! Používate ich? Ak nie, pozrite sa po oranžovom kontajneri vo vašom okolí a už budete vedieť, kam s vyradenými kúskami zájsť. Aspoň o ďalšom využití rozhodne niekto kompetentnejší ako sme my, laická verejnosť.
Ďalšou možnosťou je vrátiť staré kúsky priamo u výrobcu. Veľa značiek už má program založený priamo na recyklácii alebo upcyklácii obnosených produktov. Pre nás je to ďalší krok k udržateľnej móde, a preto už na tejto možnosti pracujeme!
Zisťujme si pôvod tovaru
Vedeli ste, že jedny džínsy obehnú počas svojej výroby niekoľkokrát celú planétu? V jednej krajine sú totiž najlacnejšie gombíky, v ďalšej sa môžu použiť farby, ktoré už sú inde zakázané… a tak ďalej.
Áno, musíme počítať s tým, že materiál nášho oblečenia pravdepodobne nebude vypestovaný v našich zemepisných šírkach, pretože na to tu skrátka nie sú podmienky. Preto je úplne normálny pôvod z krajín tretieho sveta so zameraním na poľnohospodárstvo. Čo ale zohráva dôležitú úlohu? Medzičlánky, ako je maximálna miera maximálna miera využitia lokálnych dodávateľov, alebo napríklad distribúcia v menších vzdialenostiach. Následné úpravy v rozvinutých krajinách majú z väčšej miery šancu na dodržanie ekologických i etických regulí.
Veľa značiek začína odkrývať viacero týchto distribučných článkov, a za to sme veľmi radi. Čoskoro sa tak napríklad prestanú označením „lokálne“ oháňať značky, ktoré síce vytvárajú dizajn produktu v Česku, ale samotná výroba už prebieha v Číne.
Čo si z toho všetkého odniesť? Premýšľajme skrátka o udržateľnosti viac komplexne. Aj keď niekde vidíme certifikát, pýtajme sa, ako ho značka dosiahla a či náhodou nie sme svedkami green washingu.
O tom už ale zase niekedy nabudúce.
